z histórie farnosti

Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe. Jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi z pustovní. Zostali po nich názvy vrchov a lokalít: Svorad, Mních. Centrom pre stredný Liptov bol benediktínsky kláštor v Sielnici, zachovaný na pečatidle z r. 1670. Pri ústí Suchej doliny je vŕšok Mníšek. Spomína sa v listine z r. 1628. Druhý Mních je v Suchej doline nad Soliskom. Dá sa domnievať, že aj v okolí Matiašoviec existovali pustovne - základne christianizačnej misie v poveľkomoravskej dobe.
Z tohto obdobia je známe meno prvého matiašoveckého farára - PAVOL (1560-1583). Aj ním bola zaručená katolicita farnosti Nižné Matiašovce.


z najstaršej histórie

r. 1527 - porážka Uhorska pri Moháči
r. 1584 - rozkol vo farnosti
r. 1678 - koniec rozkolu
r. 1681 - starobylá farnosť filiálkou
r. 1787 - filiálka Nižné Matiašovce zriaďuje "dom kurátora duší"

obnovená farnosť

Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave Rozhodnutím č. 2125 z 19. 12. 1809 znovu zriadila farnosť v Nižných
Matiašovciach.
viac...
V r. 1910 bola farnosť bez správcu.
r. 2002 - dekrét biskupa Františka Tondru

z histórie novej filiálky

Sielnica v Liptove sa prvý raz spomína v listine z 3. 9. 1256 ako "villa Zelniche".
r. 1778 už bola Sielnica filiálkou Trnovca,
1. svetová vojna v r. 1914-1918
r. 1924 pričlenili k Sielnici osadu Brnice,
Na základe uznesenia vlády č. 288 z 27. 5. l964"
Rovnaké problémy zjednocovali pôvodnú komunitu s "prisťahovalcami"

kostoly

zaniknuté kostoly
farský kostol sv. Ladislava
filiálny kostol svätých Cyrila a Metoda
rekonštrukcia farského kostola

škola

V Nižných Matiašovciach existovala farská škola od konca 16. stor.
Podľa kanonickej vizitácie z r. 1825
Podľa súpisu z r. 1842
1. 1. 1941 vstúpil do platnosti nový školský zákon