kostol svätých cyrila a metoda

Po spojení Nižných a Vyšných Matiašoviec (s Podmeštrovou) do jednej obce, farnosť Lipt. Matiašovce nemala filiálku. Až v r. 2002 sa obec, ktorá mala byť socialistickou obcou bez kostola, stala filiálkou L. Matiašoviec.

Hneď po páde komunistickej totality katolíci vedení kvačianskym farským administrátorom Vladimírom Martinickým zriadili tzv. „modlitebňu“ v budove požiarnej zbrojnice. V máji 1989 ju požehnal biskup František.

Projekt a maketu nového kostola ponúkol Marián Kohan zo Žiliny. V r. 1991 bol za farára L. Matiašoviec menovaný Marcel Šiškovič. Biskup ho poveril vedením výstavby kostola v L. Sielnici.

Posviacka pozemku pod kostol (farnosť ho odkúpila od obce) bola 5. 6. 1992, vo sviatok sv. Cyrila a Metoda. Veriaci stavali kostol svojpomocne. Pri práci sa navzájom spoznávali. Na návrh farára zvolili „Prípravný výbor výstavby kostola“ a zriadili v banke účet. Nik z farníkov nechcel prevziať zodpovednosť za vedenie prác, preto farár prizval na pomoc Jána Rusnáka z Bratislavy.

Spočiatku prevládala túžba i úsilie mať kostol. Ale už pri betónovaní základov niektorí reptali na vysoké náklady. To stálo veľa síl farára i vedúceho stavby. Napriek tomu v novembri 1992 bola stavba zastrečená.
V r. 1993 bola dokončená elektroinštalácia a omietky. Vežu, do stavby ktorej sa obávali pustiť aj renomované liptovské firmy, nakoniec zvládli ľudia sami. Stálo to veľa síl a dôvtipu najmä vedúceho stavby. Spoločná práca stmeľovala veriacich a generovala jadro budúcej komunity.

R. 1994-95 boli zvláštnou etapou. Netypická stavbe, stúpajúce životné náklady, nárast sociálnych neistôt, ale najmä devalváciou hodnôt poznačená generácia, viedli farára k prerušeniu prác na stavbe a budovaniu "živého chrámu". Naďalej sa však zhromažďovali finančné prostriedky.
V novembri 1994 veriaci Kvačian a L. Sielnice previezli jeden zvon z kvačianskeho kostola. Zvony z kostola v starej obci, boli od r. 1974 umiestnené vo veži kostola v Kvačanoch. Na odporúčanie farára, ako prejav vďaky za opateru zvonov i za prácu na novom kostole, jeden zvon nechali kvačianskej farnosti.
Na zvone v novom kostole, je nápis: "Keď Vás budím vstaňte, keď Vás volám príďte, keď sa lúčim plačte. Rok 1929 z milodarov rím. kat. rodín."

Po prekonaní ťažkostí vo vnútri spoločenstva práce na stavbe kostola pokračovali. V r. l996 boli osadené okná, zadebnený strop, prevedené nátery, schodiská a zábradlia.

Rok 1997 bol dôležitý pre celú farnosť: primície 1. sielnického novokňaza Pavla Adamčiaka - 29. júna; 23. septembra rekolekcie kňazov s biskupom Andrejom a 16. novembra posviacka nového kostola sídelným biskupom Františkom.

Tieto historické udalosti dodali silu k záverečným prácam. Dotvárali však najmä duchovný chrám z predtým nezžitého spoločenstva. "Veľké veci s nami urobil Pán.", oznamovali vtedy pohľadnice z Lipt. Sielnice, obce ktorá bola vzkriesená z duchovnej smrti do nového života.

Obdobie výstavby kostola bolo aj obdobím formovania sa osobností. Misijná práca, konštruktívna spolupráca a bezkonfliktné vzťahy vedúcich osobností mali výrazný vplyv na formovanie spoločenstva a jeho nasmerovanie do budúcna.

„Základným kameňom“ kostola je tehla z pôvodného asanovaného kostola. Z neho sú aj dva zvony a časti zariadenia (luster, večné svetlo, kríž a zadné svetlá.

zloženie spoločenstva charakterizuje aj pôvod tých, ktorí na seba prevzali úlohy:

kostol odovzdal cirkvi: Šimon Kačmarčík, rodák z Toporca
organista: Milan Furgalák, (L. Trnovec)
kostolník: Pavol Odlévak (V. Borové)
ceremonár: Jakub Surový (Sliače pri Rbk)
tajomník Pastoračnej rady: Mária Plachá ml. (Sielnica)
tajomník hospodárskej rady: Peter Furgalák (L. Trnovec)
ružencová matka: Viera Rakučiaková (V. Borové)
klub KDH: Janka Surová (Sliače pri Rbk)