liptovská sielnica

Na základe uznesenia vlády číslo 288 z 27. 5. l964 sa začala výstavba priehrady Lipt. Mara. V r. 1974 už bola takmer dobudovaná.

Počet obyvateľov v obci Liptovská Sielnica stále klesal. Vedúci družstva chodili po okolí a nahovárali ľudí, aby sa prisťahovali do Lipt. Sielnice. Sľúbili im zamestnanie i ubytovanie v opustených domoch s tým, že v novej obci im postavia družstevné bytovky, alebo si budú môcť postaviť rodinné domy.
Tým, ktorí vyčkali, kým sa definitívne rozhodlo o začatí výstavby novej obce, sa vrátila nádej, že obec ako jediná 11 zaplavených bude zachovaná, zachová si meno a časť pôvodného obyvateľstva. Nikto netušil, koľko strádania budú musieť vytrpieť.

1. januára 1972 pričlenili družstvo k Štátnemu majetku Lipt. Teplá, ktorý obhospodaroval 700 ha poľnohospodárskej pôdy.
Stavebná skupina, ktorá mala pomáhať pri výstavbe novej obce zanikla s družstvom. Od tej chvíle rodiny stavali svojpomocne, kým hrádza priehrady rástla zo dňa na deň rýchlejšie. Problémom bolo aj to, že stavitelia si mohli vybrať len z troch typov rodinných domov.

Problémom boli aj financie. Za dom v starej obci štát vyplatil najviac 100 tisíc Kčs, za pozemok 4 Kčs/m2 a za poľnohospodársku pôdu 0,40 hal./m2. Za pamiatkový kostol 600 tisíc Kčs. Tak stanovil "zákon". Neexistovalo žiadne odvolanie.

Vážnym problémom bol nedostatok remeselníkov v obci. V starej obci bola kvalitná pôda. Otcovia viedli deti k práci na poli. Len veľmi nadané deti dávali rodičia na štúdia, často na poľnohospodárske školy. Kto vyštudoval iný odbor, do obce sa už nevrátil.

Rovnaké problémy zjednocovali pôvodnú komunitu s prisťahovalcami - žili rovnako ťažký život, chodili zo zamestnania na stavbu. Rodiny však plnili svoju základnú funkciu - vychovávali potomstvo. Prisťahovaním nových ľudí sa menil nielen počet obyvateľov, ale aj pomer katolíckych a evanjelických rodín v prospech katolíkov.

V r. 1961 žilo v Sielnici 600 ľudí v 164 domoch, z toho asi 120 pracovalo na poli. Ostatní cestovali za prácou do liptovských mestečiek. Najnižší počet obyvateľov bol v r. 1970, keď tu v 107 domoch žilo 365 ľudí.
V rokoch komunistickej totality však veriaci - katolíci i evanjelici - nedokázali vytvoriť súrodé spoločenstvá. Veriaci nedostali súhlas na výstavbu kostolov a na bohoslužby chodievali do okolitých obcí.

V r. 1981 je prvý zápis krstu Sielničana v Matrike pokrstených v Lipt. Matiašovciach. Lipt. Sielnicu dostal do dočasnej správy Michal Lipták, správca farnosti Lipt. Matiašovce. Pri sčítaní ľudu, domov a bytov 3. 3. 1991 bolo už v Lipt. Sielnici 511 obyvateľov, z nich 224 rím. kat., 184 ev. a. v., 2 gr. kat. a 75 bez vyznania.
Až v r. 2002 bola Lipt. Sielnica pričlenená ako filiálka k farnosti sv. Ladislava.

Matriky veriacich, ktorí prijali sviatosti do r. 2002 spravuje RKFÚ L. Trnovec