škola

V Nižných Matiašovciach existovala farská škola od konca 16. stor. Prvým známym učiteľom bol katolík Andrej Hanko. Učil tu okolo r. 1713, v r. 1714 odišiel učiť do Ludrovej.
Ďalším známym učiteľom je Ján Sokol. Do Matiašoviec prišiel v 20-tych rokoch 18. stor.
V súpise cirkevného majetku z 19. 7. 1733 sa uvádza, že škola vyžadovala opravu. Vybudovali stodolu a maštaľ na školskom dvore. Učiteľ dostával z N. Matiašoviec 7 kôp obilia, z toho dve tretiny ozimín a tretinu jarín. Z obidvoch dedín mu patrilo 14 meríc žita a 16 a 2/3 merice ovsa. Ročne získaval asi 4 zlaté za kantácie, pohreby, pečenie oblátok, pohreby a dary. Za výuku žiakov nedostával nič.
Na základe pokynu Kráľovskej miestodržiteľskej rady Liptovská stolica urobila súpis učiteľov koncom r. 1776. Elaborát bol schválený na generálnej kongregácii 19. 2. 1777. Školy boli obyčajne len v sídle farnosti, ale existovala aj v N. Matiašovciach ako starom sídle farnosti. Učiteľom bol Ondrej Jakšy (Jakly?). Do školy chodilo 10 žiakov a každý platil učiteľovi 30 denárov ročne a každú sobotu vajíčko. Zásobovanie školy drevom obec nezabezpečovala - každý žiak v zime prinášal denne jedno poleno. Učiteľ si privyrábal vypisovaním ohlášok, zapisovaním krstu detí, spevom na pohreboch, zvonením a koledou.
V r. 1795 bol učiteľom Jozef Fábry. Vyučoval čítanie, písanie, počty, náboženstvo a základy latinčiny. Náboženstvo vyučoval každú stredu a sobotu. Na inšpekciu chodil pravidelne kaplán, ktorý skúšal žiakov.

Najstaršiu známu školskú budovu podľa kanonickej vizitácie z r. 1825 postavili okolo r. 1755. Bola drevená a v r. 1825 už bola v zlom stave. Vyžadovala si opravu, o čo sa mali postarať patróni – zemepáni. Učiteľom v r. 1825 Ignác Ozyma. Nemal kvalifikáciu, ale dodržiaval zásady morálky a žil v pokoji s miestnymi ľuďmi. Jeho nadriadeným bol farár. K povinnostiam vtedajšieho učiteľa patrilo aj organovanie, ak nebolo kostolníka, staral sa o kostol a spieval na pohreboch. V škole vyučoval písanie, čítanie, počty a náboženstvo. Učebnice neboli, učiteľ mal len metodickú príručku a inštrukcie. V Advente a pred Veľkou nocou nacvičoval spev. Od nepamäti bol aj obecným notárom. Spisoval kúpno-predajné a iné zmluvy, testamenty a iné dokumenty.
Príjmy učiteľa zabezpečovali patróni.

Podľa súpisu z r. 1842 patrila škola v Nižných Matiašovciach do školského obvodu Bratislava, Spišskej diecézy a Stredného liptovského dištriktu. Škola je označená ako „vernacula“, to značí, že sa vyučovalo v rodnom jazyku. Kapacita školy v tom čase postačovala. Zemepáni Matiašovskí mali právo ustanovovať učiteľa a správcu. V r. 1842 bol správcom Joannes Schvartz a učiteľom Ignác Hradský. Svoje úlohy si plnil svedomite. V N. Matiašovciach učil od r. 1836. Mal kvalifikáciu a dobre ovládal slovenčinu, priemerne latinčinu a maďarčinu. Učil okolo 15 žiakov, aj napriek tomu, že v obdivoch dedinách v tom čase žilo viac detí. Všetci žiaci boli katolíci.
Ďalšie údaje o škole v Nižných Matiašovciach prináša výkaz za škol. r. 1845/1846. Škola je v ňom označená ako triviálna, teda žiaci sa učili čítať, písať a počítať. Stále tu učil Ignác Hradský, absolvent preparandie v Sp. Kapitule. Učil aj základy maďarčiny a latinčiny, náboženstvo a biblické dejiny. Učiteľ aj organoval a predspevoval piesne. Viedol morálny život, vzorne sa staral o rodinu a vyhýbal sa škandálom. Škola bola vďaka patrónom aj v r. 1846 v dobrom stave. Riaditeľom školy bol Jozef Kovalčík, správca farnosti.
V druhej pol. 19. stor. pôsobili v N. Matiašovciach viacerí učitelia. V 70-tych rokoch Ján Plauka, po ňom Štefan Janák a v r. 1895 Imrich Matiašovský, rodák z Matiašoviec. Počas jeho pôsobenia postavili novú budovu jednotriednej katolíckej školy s bytom pre učiteľa. Pri kopaní základov našli viaceré hroby z okolia starého kostola sv. Gála. V r. 1912 prišiel do N. Matiašoviec učiť Ján Kelemen. V r. 1907-1909 učil v Matiašovciach na Spiši, neskôr vo Veľkom Borovom, Slivníku v Zemplíne, vo Sv. Kríži a v r. 1912-1917 v N. Matiašovciach.
19. 8. 1923 boli voľby nového učiteľa a organistu. Z dvoch prihlásených kandidátov jednohlasne zvolili Štefana Ujčeka. Ten však bol 1. 10. 1925 povolaný na vojenčinu . Za náhradnú učiteľku bola zvolená Agneša Martincová. Keďže neovládala hru na organ, kantorom bol Emil Matiašovský.
V r. 1926 bol konkurz na miesto učiteľa. Zvolená bola Mária Hatiarová, ktorá mala aj kvalifikáciu. Školský rok začal 1. 10. 1926. Bol však kratší, lebo v januári 1927 vypukla epidémia osýpok.
Nový škol. rok začal 1. 9. 1928. Počet žiakov stúpol na 22. Hatiarová sa učiteľského miesta zriekla a 1. decembra 1928 odišla do Karlovej Vsi. Od 15. 9. 1929 do 30. 6. 1930 učil ako pomocný učiteľ Emil Matiašovský ml.
Od 1. septembra 1928 nastúpil za učiteľa kvalifikovaný Peter Galica. Koncom škol. r. 1931 sa miesto učiteľa opäť uvoľnilo. 30. 9. 1931 zo šiestich kandidátov zvolili Jozefa Hanzela, ktorý nebol kvalifikovaný a slabo hral na organ. Neskôr administrátor zistil, že Hanzel bol dokonca vylúčený z učiteľského ústavu v Turč. Tepliciach a tamojší učitelia navrhli ministerstvu, aby ho vylúčilo zo všetkých škôl v republike. Učiteľ mal stále spory s administrátorom. Medzi ľuďmi však bol však obľúbený, lebo sa s nimi stretával v miestnej krčme.
Po odchode J. Hanzela bol v r. 1932 zvolený za nového učiteľa Ján Droppa. Hoci nemal kvalifikáciu, rozvíjal v obci kultúru. Kontrola škol. inšpektora však nedopadla priaznivo. Zistil viaceré nedostatky. 3. 7. 1932 bol jednohlasne zvolený Július Kudzbel. Úrad organistu nastúpil hneď po nástupe. Učiť začal 2. 9. a zakrátko sa aj presťahoval do N. Matiašoviec. Situácia školy po jeho nástupe sa stále zhoršovala. V r. 1934 ľudia odmietali platiť cirkevnú daň na udržiavanie školy; žiadali, aby tu bola zriadená štátna ľudová škola. S tým však nesúhlasil správca farnosti.
V r. 1936 chýbali financie a ľudia nechceli prispievať. Na vykurovanie školy sa skladali len rodičia, ktorí mali školopovinné deti. Inšpektor žiadal nápravu. Bolo nutné zabezpečiť nové školské pomôcky a vymeniť lavice. K nespokojencom, ktorí chceli pre školu použiť financie, ktoré zostali po oprave kostola, patrili Kudzbel, Ján Koška a starosta Koloman Urban. Správca farnosti však peniaze neposkytol a vytvoril z nich fundáciu.

1. 1. 1941 vstúpil do platnosti nový školský zákon. Učitelia sa stali štátnymi zamestnancami. Ministerstvo dekrétom z júla 1941 školu pretvorilo na rímsko-katolícku ľudovú školu. Učiteľ Kudzbel bol pre spory so správcom farnosti rozhodnutím ministerstva preložený. Podľa J. Buknu si učiteľ neplnil povinnosti a nechodil do kostola, takže nemal kto hrať na organe. Keď šiel do krčmy objednal všetkým sud piva a búril ľudí proti správcovi farnosti a novému učiteľovi Danielovi Florekovi. Kudzbel dokonca zbieral podpisy na petíciu, aby zostal v Matiašovciach. Do sporu sa pripojili aj Peter Kubáň, Ján a Imrich Fiedorovci, Július Rojček, Štefan Benčo, Daniel Vietoris a Viliam Gregorec - postavili sa na stranu učiteľa. Nakoniec ostal v Matiašovciach nový učiteľ Daniel Florek, ktorý však pre vojnové udalosti narukoval do Trenčína. Namiesto neho prišiel 21. 10. 1941 výpomocný učiteľ Ondrej Štrba a neskôr Mária Považanová. Učiteľskú službu nastúpil Florek opäť od 15. 9. 1943 a učil tu aj počas a po vojne.

učitelia

1706-1714Andrej Hanko
1720-1736Ján Sokol
1736-1752Matej Ivanovič
1777-1795Ondrej Jakšy
1795-1824Jozef Fábry
1824-1836Ignác Ozyma
1836-1842Ignác Hradský
1842-??
1873-1876Ján Plauka
1877-1882Štefan Janák
1895-1912Imrich Matiašovský
1912-1917Ján Kelemen
1917-1923Gabriel Sajták
1923-1925Štefan Ujček
1925-1926Agnesa Martincová
1926-1928Mária Hatiarová
1928-1930Emil Matiašovský ml.
1930-1931Peter Galica
1931-1932Jozef Hanzel
1932-1932Ján Droppa
1932-1941Július Kuczbel
1941-1941Daniel Florek
1941-1943Ondrej Štrba
1943-1949Daniel Florek