kostol svätej heleny

dali v Nižných Matiašovciach postaviť zemania.
Prvá písomná zmienka o ňom je z r. 1356. Ostatný písomný doklad o ňom je z r. 1560. Bol to jednoduchý jednoloďový kostolík bez veže. V r. 1584-1673 ho využívali protestanti a pôsobili tu protestantskí kazatelia. Na konci 16. storočia ho prebudovali na modlitebňu.
Po odchode ostatného kazateľa schátral.

kostol svätého gála

dali postaviť v Nižných Matiašovciach zemania, verní katolícej viere.
Prvá písomná správa o ňom je v kanonickej vizitácii z r. 1694. Mal krídlový oltár s obrazom sv. Heleny, ktorý pochádzal z pôvodného kostola sv. Heleny.
Podľa vizitácie z r. 1694 bol celodrevený kostolík filiálnym kostolom farnosti Kvačany.

V súpise cirkevného majetku z 19. 7. 1733 sa uvádza, že v Matiašovciach stoja dva kostoly, ale po r. 1733 sa drevený kostol sv. Gála zrútil.
Na mieste kostola sv. Heleny dal "Ladislav Matiašovský z Nižných Matiašoviec, biskup nitriansky, taktiež župan a radca cisársko-kráľovského veličenstva a kancelár Uhorského kráľovstva... svojimi nákladmi..." postaviť

kostol sv. Ladislava

Jednoloďovú barokovú stavbu, s pristavanou sakristiou a vežou dokončili 20. marca 1697. V 18. stor. kostol obohnali barokovým opevnením so strielňami a baštami. Fasáda lode rozčleňujú polkruhovo zakončené okná s renesančnými kovanými mrežami.
Na hlavnom ranobarokovom oltári sv. Ladislava sú sochy: Katarína Alexandrijská, P. Mária s Ježišom, Barbora; Vojtech?, Alžbeta Uhorská, Gál, Helena, Martin?; Štefan Uhorský, apoštol Peter, Ladislav, apoštol Pavol, Gejza.
Rokokový oltár Najsv. Trojice je z r. 1767, ranobarokový oltár Sedembolestnej z r. 1675 a barokový oltár Nanebovzatia P. Márie z r. 1741.
Obraz Ukrižovania je z 2. pol. 18. stor., dva oltárne obrazy z 18. stor., krypta rodu Matiašovských a epitaf z r. 1697. Najstarší zvon "Ladislav" je z r. 1701.
Striebornú monštranciu daroval kostolu v r. 1711 Juraj Matiašovský.
Vo vizitácii z r. 1732 sa spomína fundácia 500 zlatých: 400 zl. od biskupa Ladislava a 100 zl. od Heleny Matiašovskej. V súpise z r. 1744 sa uvádzajú fundácie, ktoré kostolu dal v r. 1709 a 1712 Juraj Matiašovský.
V r. 1825 kostol získal pozemok v hone Proti Božej muke. Pozemok Založnica získal kostol kúpou od Jozefa Gálfiho v r. 1799. Kostolu patrila lúka Na Slatvinách.
V r. 1916 zobrali z veže tri zvony na zbrojársku výrobu.

V r. 1922 doviezli starší organ z Liesku.

Po skončení prvej svetovej vojny ostal vo veži len zvon z r. 1701. V r. 1926 bola zbierka na nové zvony. Zvony objednalo miestne chrámové družstvo. Väčší zvon zasvätili Sedembolestnej P. Márii a umieráčik sv. Jozefovi - patrónovi šťastnej smrti. Posviacka zvonov bola 22. 8. 1926.

V r. 1928 sa maďarské vojnové obligácie menili za nové československé dlhopisy. Kostol a fundácie mali obligácie v hodnote 10.900 korún, za ktoré dostali 75 %, t.j. 8.175 korún v štátnych dlhopisoch.

Po vojne v r. 1946 mal mlynár pod Meštrovou elektráreň. Farár chcel elektrifikovať kostol, ale cena 30 tisíc korún bola vysoká. Miestny národný výbor rozhodol, že prostriedky neposkytne. Farár zvolal schôdzu žien; dohodli sa, že každá bude chovať sliepku, a vajíčka od nej obetuje kostolu. Na osvetlenie prispel biskup Ján Vojtaššák.