dejiny farnosti

Rozhodnutím Kráľovskej miestodržiteľskej rady v Bratislave č. 2125 z 19. 12. 1809 bola zriadená farnosť Nižné Matiašovce.
Novú drevenú faru dala postaviť rodina Matiašovských r. 1818. Mala kuchyňu, komora a široká predsieň. Dvor bol priestranný, stáli tu tri maštale v dezolátnom stave.

V r. 1825 bol správcom farnosti Ladislav Wolfgang Fehérpataky. Bohoslužobný poriadok bol: v nedeľu a vo sviatok omša o 10. hod., pobožnosť v zime o 2., v lete o 3. hod. Vo feriálne dni bola omša v zime o 9., v lete o 8. hod. Každú stredu a sobotu farár vyučoval v škole náboženstvo.
Vo farskej knižnici bolo 60 kníh a cirkevné matriky: krstených, sobášených a pochovaných z r. 1715-1760. Historia domus bola vedená od r. 1787.
Farárovi v Matiašovciach plynulo ročne z náboženskej fundácie 273 zlatých a 7 denárov. Patrili mu: role aj lúky. Farár nemal problémy so zásobovaním drevom. Vyplývalo to z biskupskej listiny z 21. 6. 1695 a z rozkladu z 10. 7. 1719. Na fare slúžili: Ondrej Staník, Matej Sekan, Zuzana Duláková a Žofia Komárová, všetci okolo 20-roční.
Kurátorom kostola bol v r. 1825 zeman Jonáš Matiašovský z Nižných Matiašoviec. Viedol morálny život a svedomite sa staral o kostolné peniaze.
Kostolníkom bol Ján Dutka. O jeho menovaní rozhodovali patróni a vo funkcii ho potvrdzoval farár.

Hroby kopali veriaci podľa poradia.
V r. 1825 mala farnosť štyri cintoríny. Na pochovávanie slúžil cintorín, na ktorý dal pozemok Ján Ľudovít Matiašovský. Požehnaný bol v r. 1821. Do cintorína vo Vyšných Matiašovciach pochovávali aj nekatolíkov.
V Nižných Matiašovciach sú tri kamenné plastiky: Urižovaný nad, Ján Nepomucký pod a kaplnka sv. Kríža uprostred dediny. Prvé dve dal osadiť Ladislav Matiašovský v r. 1697. Kaplnku dal postaviť kňaz Demeter Matiašovský. V chotári stáli tri kríže, dva drevené: Jeden na starom cintoríne pri kostole, druhý dala postaviť Katarína Lovichová. Kamenný kríž dal osadiť Jozef Matiašovský na vŕšku pri potoku.
V r. 1825 žili vo farnosti iba Slováci. Poddaní patrili zemianskej rodine Matiašovských. Žili tu väčšinou katolíci (378), 30 evanjelikov a 10 židov.

V r. 1884-1888 farnosti Kvačany a Matiašovce opäť spoločne spravoval administrátor Jozef Dónay, po ňom Eduard Hattala, Ján Vojtaššák, Martin Dolyák a Leopold Stano.
V r. 1910 bola farnosť bez správcu. Potom ju až do r. 1922 spravoval Ján Dorník. Za jeho pôsobenia v r. 1912 postavili novú faru. Stalo sa tak po požiari, ktorý vypukol na sviatok Najsvätejšej Trojice.
Od prelomu 19. a 20. stor. stála vo Vyšných Matiašovciach drevená obecná zvonica. V r. 1987 starú zvonicu asanovali a na jej mieste postavili novú murovanú.

Po šesťročnom pôsobení odišiel na dôchodok Ondrej Doranský. Dočasným správcom sa stal kvačiansky farár Leopold Stano. Nový správca Ján Bukna bol vymenovaný až 23. 4. 1931.
V r. 1931 bolo problémom najmä zásobovanie palivovým drevom. Farníci z Nižných Matiašoviec sa zaviazali dať fúru palivového dreva a kúpiť uhlie na vykurovanie fary, ale sľub nesplnili. Administrátor dostal drevo len od Poliakov z Vyšných Matiašoviec. Od komposesorátu nedostal "ani polienko".
V máji 1935 začali pokrývať kostolnú ohradu. Duchovný život vo farnosti bol podľa správcu na úpadku. Na výpomoc pri veľkonočnej spovedi si zavolal kňaza, ktorého však nebolo treba, lebo prišlo málo veriacich. Bohoslužby ignorovali najmä mladí muži. Odpust Najsv. Trojice odbavil sám.

Od 14. do 22. mája 1938 boli vo farnosti misie. Napriek veľkej účasti správca farnosti skonštatoval, že misie nemali vplyv na zlepšenie morálky a cirkevného života.

Veľký sviatok prežívala farnosť 3. 6. 1939, lebo birmovka, ktorá sa tu uskutočnila, bola v Matiašovciach po prvýkrát od skončenia 1. svet. vojny.

Začiatkom r. 1940 bola krutá zima, čo sa prejavilo na návštevnosti bohoslužieb. Podľa správcu v niektorých farníkoch "neprebýval duch zbožnosti a horlivosti, ale radšej sa schádzali pri muzike a tanci".

Ďalšie misie 3.-9. 4. 1943 sa vydarili, návšteva bola hojná, lebo prišli aj ľudia z okolitých dedín.

Na sklonku vojny zomrel Ján Bukna. Pre frontové udalosti bolo isté, že biskup hneď nevymenuje nového správcu. Veriaci zistili, že v Ráztokách je evakuovaný kňaz Adam Repáši z Vranova. Keďže v tom čase nejestvoval kontakt s biskupským úradom, Adam Repáši sa presťahoval do Nižných Matiašoviec a dočasne tu pôsobil ako administrátor. Až v apríli 1945 prišiel do Matiašoviec nový správca Gabriel Chlebák.