kresťanstvo

Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe. Jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi z pustovní. Zostali po nich názvy vrchov a lokalít: Svorad, Mních. Centrom pre stredný Liptov bol benediktínsky kláštor v Sielnici, zachovaný na pečatidle z r. 1670.
Pri ústí Suchej doliny je vŕšok Mníšek. Spomína sa v listine z r. 1628. Druhý Mních je v Suchej doline nad Soliskom. Dá sa domnievať, že aj v okolí Matiašoviec existovali pustovne - základne christianizačnej misie v poveľkomoravskej dobe.

Po porážke Uhorska pri Moháči zasadol na uhorský trón Ferdinand I. Klerici, vracajúci sa z Nemecka, šírili Lutherovo učenie. Keď v r. 1527 Liptov obsadili Ferdinandove vojská, Liptáci sa húfne pridávali k Lutherovým myšlienkam; z chrámov odstraňovali zariadenie a nástenné maľby.
Z tohto obdobia je známe meno prvého matiašoveckého farára - Pavol (1560-1583).
Podľa kanonickej vizitácie z r. 1560 si v Liptove udržali katolícku vieru veriaci vo Svätej Mare, Sielnici, Kvačanoch, Nižných Matiašovciach, Trnovci, Bobrovci, Bodiciach, Sliačoch, pri Ludrovej, v Ružomberku, Trstenom a Komjatnej.
V r. 1584 prišiel aj do Matiašoviec evanjelický kazateľ Anton Pribiš. Niektorí katolíci si postavili drevený kostolík sv. Gála a stali sa filiálkou Kvačian.
V r. 1671 bol v Prešporku zriadený Mimoriadny súd, ktorý súdil účastníkov Wesselényiho sprisahania. V r. 1673 povolali pred súd aj evanjelického farára Martina Mattheia z Matiašoviec. Pred súdom sa vzdal svojho učenia, podpísal reverz, že nebude vykonávať kňazské úkony a odišiel do exilu.

V r. 1678 vypuklo stavovské povstanie grófa Imricha Thökölyho. Kam vstúpilo vojsko, evanjelici znova zabrali chrámy a dopustili sa ukrutností na katolíkoch. V Liptove zavraždili viac ako 10 katolíckych kňazov. Prenasledovanie skončilo v r. 1682, po uzavretí prímeria medzi Thökölym a panovníkom. Krajinský snem v Šoproni (1681) uzákonil tzv. artikuly, zabezpečujúce evanjelikom náboženskú slobodu. Nariadil evanjelikom vrátiť chrámy katolíkom. Do r. 1687 vrátili katolíkom v Liptove všetky chrámy.
>5. 5. 1705 zomrel cisár Leopold I. František Rákoczi II. zvolal snem do Sečian, kde uzavreli dohodu, podľa ktorej evanjelici v Liptove opäť prevzali 23 chrámov, ale chrámy v Nižných Matiašovciach, Kvačanoch, Sliačoch, Lipt. Teplej, Dovalove, Lipt. Michale, Palúdzke, Okoličnom, jeden kostol v Ľupči, Lipt. Ondreji, Sväte Mare a Komjatnej, zostali katolíkom a evanjelické zbory tu nevznikli.
R. 1709 v bitke na Švihrovej bolo Rákocziovské vojsko porazené. Maršál Siegbert Heister nariadil zabrať evanjelikom všetky kostoly v Liptove a postupne tu boli menovaní katolícki farári. Katolícke kostoly v Liptove okrem chrámov v Paludzi a Hybiach, sa vrátili katolíkom.

Farnosť Nižné Matiašovce sa však neobnovila. Až do r. 1787 bola filiálkou Kvačian.

V r. 1787 bola v Nižných Matiašovciach zriadená nová fara.

Počas vizitácie v r. 1795 farnosť spravoval kaplán. Zápisnica nehovorí o fare, ale o "dome a príjmoch kurátora duší". Dom mal dve izby a komoru. R. 1765 ho dala vybudovať rodina Matiašovských. Na dvore boli tri maštale, stodola a sýpka. Vo farskej knižnici bolo 22 zväzkov kníh, medzi nimi jedna slovenská. Iné knihy, ktoré v tom čase kaplán používal, patrili kláštoru v Okoličnom.
V r. 1795 bol kostolníkom Ján Gajdoš. Za svoju službu užíval roľu Kruhy s výsevom na pol korca a lúčku pri kaplnke nad dedinou.

V r. 1795 žili vo farnosti len Slováci, väčšinou katolíci. Skrutátori tu narátali len 7 evanjelikov.

Pod Meštrovou boli dva mlyny: jeden na múku, druhý na papier. Bola tu aj krčma.